• ŠKD

          • Biorytmy organizmu

                   Biorytmy patria k základným prejavom živých organizmov. Predstavujú adaptáciu na cyklické zmeny a reakcie prostredia, v ktorom organizmy žijú. Poznanie zásad a požiadaviek biologickej rytmickosti počas dňa je súčasťou optimalizácie pôsobenia na telesný a funkčný rozvoj organizmu a na možnosti ovplyvňovania výkonnosti, teda na zdravie a kvalitu života.

             Poznanie a rešpektovanie biologických rytmov v edukačnej praxi škôl je potrebné vo vzťahu k pracovnej výkonnosti žiakov počas dňa a týždňa. Je základom pre vytváranie režimu práce a odpočinku, pre správne zostavovanie denného a týždenného rozvrhu hodín. Rytmizacia práce a odpočinku uľahčuje priebeh činností, významne ovplyvňuje účinnosť edukačného procesu, pomáha žiakom v školách orientovať sa v základných životných a spoločenských vzorcoch.

             Usporiadanie komplexu činností (odpočinok – výkon) v určitom časovom úseku, myslíme tým denný a týždenný režim, je neoddeliteľnou súčasťou zdravého životného štýlu. Ide o pravidelné a správne usporiadanie činností v priebehu 24 hodín. Podkladom pre toto usporiadanie je biologický rytmus ľudského organizmu, rešpektovanie prirodzeného rytmu procesov v živých organizmoch.

               Biorytmom podliehajú aj psychické procesy, napr. zapamätávanie, koncentrácia pozornosti, reakčný čas pri učení a vyučovaní. Biologická rytmickosť, časové kolísanie všetkých životných funkcií v organizme má svoj pragmatický význam – pri štúdiu sociálnopatologických javov (napr. autonehody), pri telovýchovno-športových činnostiach (napr. načasovanie tréningu, načasovanie výkonu), pre potreby štúdia, jeho organizácie, usporiadania hodín atď. Tým, že ovplyvňuje pracovnú výkonnosť pri vyučovaní, je znalosť periodického kolísania funkcií ľudského organizmu dôležitá pre stanovenie správneho režimu práce v škole i doma. Štúdiom biorytmov bolo zistené, že pracovná výkonnosť človeka v priebehu dňa kolíše (režim práce a odpočinku). Najpriaznivejšie optimum dosahuje v dopoludňajších hodinách medzi 9. – 11. hodinou a popoludní medzi 15. – 17. hodinou. Pokles výkonnosti je medzi 13. – 15. hodinou popoludní. Od 18. hodiny výkonnosť sústavne klesá, výrazne od 21. – 03. hodiny ráno. Najvýraznejší pokles všetkých funkcií organizmu je medzi 02. – 04. hodinou ráno. Toto obdobie predstavuje odpočinkovú fázu pre celý organizmus. Krivka fyziologickej a psychickej pripravenosti a výkonnosti je teda dvojvrcholová, pričom dopoludňajší vrchol je vyšší ako v popoludňajších hodinách.

            https://cloud6p.edupage.org/cloud?z%3A6%2BwQ3IMV%2B2rP%2FNmikgLjmsMMBInuvfrOcYykN74sqsjUMtm3UEAJTKOTdTvbDsm31guVMW8EFSu9qc4hWPVNew%3D%3D

              

            Režim dňa v ŠKD

                       Organizovanie režimu dňa v školskom klube detí má svoju štruktúru. Musí rešpektovať krivku výkonnosti detí. Pozostáva z viacerých činností, ktoré majú svoje opodstatnenie. Pravidelné striedanie činností ŠKD je dôležitým pravidlom. Počas pobytu detí v ŠKD sa musí striedať: stravovanie, odpočinok, rôzne aktivity – výchovné činnosti a príprava na vyučovanie.

                   Súčasťou pobytu sú aj režimové momenty, kedy sa deti prezliekajú, obliekajú a obúvajú, vyzliekajú a vyzúvajú, umývajú si ruky, chodia na WC, upratujú hračky, vybaľujú obedáre, odkladajú ich, pripravujú si pomôcky atď. Tieto činnosti tvoria nezanedbateľný čas a závisia od zručnosti jednotlivých detí.